Heraldika, teda veda o erboch, sa zrodila v časoch rytierskeho stredoveku z veľmi praktických príčin. Spočiatku slúžila ako nástroj na rozlišovanie bojovníkov, ktorých hlavy zakrývali železné prilby. Tieto symboly, znamenia a vlajky (koruhvy) sa však ukázali ako ďaleko trvácnejšie, ako sa na ich počiatku predpokladalo. Aj v dnešnej, už „bezprilbovej“ dobe sa heraldická prax stále teší veľkému záujmu ako profesionálnej, tak aj širokej verejnosti. Erby sa stali piliermi tradície národa, miest, obcí, cirkví ale aj rodov či známych osobností. A na rozdiel od ich počiatočného účelu, ktorý bol ľudí rozdeľovať od nepriateľských jednotiek, dnes už majú tendenciu ľudí spájať. Rovnako tak sa heraldika stala aj kultúrnym dedičstvom a je našou povinnosťou sa o ňu starať a zveľaďovať ju pre ďalšie generácie.
Heraldika prešla mnohými storočiami a kultúrami, ktoré do nej pretavili svoje myšlienky a kultúru. Mojim cieľom je Vám bližšie priblížiť cestu od prvopočiatku až po súčasnosť heraldiky na našom území. Ako zdroj informácií využijem knihu Osem storočí slovenskej heraldiky od nášho herolda, pána PhDr. Ladislava Vrteľa, ktorú vrelo odporúčam začínajúcim aj profesionálnym heraldikom, ktorí sa zaujímajú o vznik heraldiky.
Znamenia na štítoch
O dobách, kedy na naše územie prišli naši predkovia Slovania toho nevieme príliš veľa. Avšak niektorí antickí historici žijúci v tejto dobe, ako napríklad Prokopios Cazarejský sa pokúsil opísať štíty starých Slovanov : „Ľahké štíty vyhotovujú Slovania z kože alebo prútia. Tie kvalitnejšie vyrábajú spojením drevených dosiek. Výnimkou nie sú ani puklice v strede štítu.“ V dobách Veľkej Moravy sa tiež stretávame s pomaľovanými štítmi a na žrdiach nosenými symbolmi (signá), ktoré mali korene už v Rímskej ríši, no pred zlatým orlom uprednostňovali Slovania svoje božstvá alebo prírodné motívy, ktoré ich mali v boji chrániť. Tzv. štitári, teda remeselníci, ktorí vyrábali štíty, patrili v tejto dobe k veľmi významným ľuďom, ktorí svojou tvorbou tiež prispeli k vývoju predheraldickej doby.
Vznik heraldiky
Po porazení starých Maďarov v roku 955, nastal zlom v ich spôsobe boja. Vplyvom Bavorska, odkiaľ prišla princezná Gizela (manželka kráľa Štefana I.), sa nomádsky maďarský štýl boja stal viac európskym. Výzbroj vojska sa tiež prispôsobila tunajším zvykom. Namiesto malého okrúhleho štítu sa začal používať mandľový (normanský) a prilby sa uzavreli. Z tohto dôvodu bolo potrebné nájsť spôsob, ako odlíšiť jednotlivých bojovníkov na bojisku. Takto vznikol systém štítových znamení aj prísny systém ich tvorby a prezentácie, teda základy heraldiky. V stredovekej Európe sa od 10. – 11. storočia stretávame aj s novou spoločenskou vrstvou rytierov. Rytierom sa nemohol stať ktokoľvek, avšak na rozdiel od šľachty nebol tento titul dedičný ale nadobúdal sa tzv. pasovaním, teda pozdvihnutím do rytierskeho stav. Rytierstvo tu nespomínam náhodou, vzhľadom na fakt, že práve v tomto období sa začínajú aj krvavé krížové výpravy do Svätej zeme. Veľké množstvo rytierov sa rozhodlo zapojiť do tejto výpravy a ako pripomienku najdôležitejšieho cieľa, šírenia kresťanstva, si na svoju výzbroj nechali namaľovať červený kríž – jeden z najstarších heraldických znakov.
Pokračovať v čítaní ďalšieho článku : Vývoj heraldiky na Slovensku – stredovek
