O diele
A Magyarország vármegyéi és városai – tak sa nazýva dielo v pôvodom maďarskom jazyku, ktoré bolo písané v rokoch 1896 – 1914 pod vedením Samu Borovszkého. Prináša nám rozmanitý obraz o rôznych úrovniach života vo vtedajšom Uhorsku. Ide o encyklopédiu dejín, geografie, výtvarného umenia, národopisu, vojenských a prírodných pomerov, kultúrnych a hospodárskych pomerov krajín uhorskej koruny a pozostáva z 25. zväzkov. Prvý zväzok sa venuje abovsko-turnianskej župe (1896) a ja som sa rozhodol voľne preložiť niektoré jeho zaujímavé časti, ktoré nám priblížia život vtedajšieho ľudu žijúceho v regióne Abov. V texte možno cítiť silný vplyv vtedajšej maďarizácie, preto tento text treba brať s rezervou a pochopením historicko-spoločenského kontextu tejto doby.
Dejiny Košického vidieka
Abovsko- turnianska župa, ktorá je aj dnes prevažne maďarská, bola v 17. storočí ešte viac maďarská. Vojna, ktorá trvala dve storočia, však značne znížila počet maďarských i slovenských obyvateľov. Okrem toho emigrovalo aj veľa reformovaných ľudí, keď ich za vlády Leopolda I. začali prenasledovať. Gazdovia zo Šariša a iných regiónov priniesli do tejto oblasti slovenský živel. Dialo sa tak najmä na prázdnych pozemkoch, hlavne v obciach okolo Košíc. Tu sa však teraz znovu počet Slovákov rýchlo znižuje. V posledných rokoch sa začínajú tieto obce opäť pomaďarčovať. Názvy týchto starobylých dedín živo svedčia o ich maďarskom pôvode. Na početné maďarské priezviská sa centrálna uhorská vláda v minulom storočí pozerala s priazňou, vzhľadom na podporu pomaďarčovania.
Fyziologické rysy obyvateľov Abovsko-turnianskej župy
Maďari aj Slováci, až na pár výnimiek, sú stredne veľké, vzácne nízke, skôr zmiešané plemená. Vysokí jedinci sa zvyčajne vyskytujú na niekoľkých miestach, skôr v maďarsko-slovenských zmiešaných oblastiach, ako sú obce Kechnec, Kemence, Rankovce; ale aj v niektorých rýdzo maďarských lokalitách, ako v obciach Nyíri, Dvorníky alebo Zádiel. Vo všeobecnosti tu ľudia majú prevažne vysoké, šľachovité a pracovité telá. Farba vlasov a očí tu nie je jednotná. Kým v niektorých maďarských obciach, dokonca aj v Turni nad Bodvou, sú hnedé vlasy bežné, inde vidíme pravý opak. Napríklad obyvatelia Zádiela a Hidvég-Ardó sú v podstate všetci hnedovlasí, naopak obyvatelia neďalekého Hrhova sú väčšinou blond.
Medzi Slovákmi nájdeme v tej istej obci okrem blondiakov aj veľa čiernovlasých ľudí. Vo všeobecnosti však väčšina Maďarov má hnedé vlasy a hnedé, zriedkavo modré oči. Slováci sú okrem hnedovlasých väčšinou blond, ale zvyčajne sú modrookí. Vzrastom sú väčšinou aj stredne vysokí a nezriedka aj nízki. Nejde snáď ani tak o rasovú vlastnosť, ako skôr o dôsledok nedostatočnej stravy a mimoriadne rozšíreného pitia pálenky. Slivovica je teraz hlavným nápojom nielen pre Slovákov, ale na mnohých miestach aj pre Maďarov. Veľké suchá pri pestovaní vína, teda nedostatok čistého, zdravého vína a neúmerné náklady na záchranu toho, čo sa podarilo dopestovať a spracovať, otvorili cestu nezdravej pálenke aj tam, kde sa používala len výnimočne ako pochúťkový raňajkový nápoj. Pitie pálenky je teraz také populárne, že sa na mnohých miestach stala obľúbenejšou ako čistá voda.
Zariadenie domov v regióne Abov
V above domy zvyčajne pozostávajú len z jednej miestnosti, pitvora a špajze v kombinácii so stodolou pod jednou strechou. S menšou výnimkou maštale a chlievy sú všade oddelene. Na dvore býva letná kuchyňa, ktorú tu nazývajú zimná kuchyňa. V zime sa varí v izbe na spoločnej piecke. Aké škodlivé je to pre zdravie obyvateľov miestnosti, ktorá nie je vetraná a dokonca aj okná sú upchaté machom, takže trochu vzduchu sa dostane len cez stenu a dvere. V izbe sú natlačení starí aj mladí z rodiny, čo spôsobuje veľmi vysokú úmrtnosť detí a zdravotný stav, ktorý je rozhodne horší ako u mestských detí.
Infraštruktúra domov
Čím sa dostávame do bohatších dedín v regióne Abov (ako napríklad v okolí hornádu), tým viac sa objavujú dvojpriestorové domy. Izby sú v tkomto poradí : z ulice ide najprv izba, potom nasleduje pitvor so studenou kuchyňou, z ktorého sa otvára zadná izba, potom stodola, oddelená múrom, ale pod tou istou strechou. V jednopriestorových domoch komora ústiaca z pitvora čiastočne nahrádza izbu; tu sú uložené debny s potravinami a podobne.
Domy postavené z dreva v klietkovom štýle sa väčšinou nachádzajú v oblastiach v regióne Abov obývaných Slovákmi, teda v oblastiach s bohatými lesmi. Priestory medzi spojenými trámami a samotnou hotovou trámovou stenou sú omietnuté a vybielené. Niekedy žiari na bielo len spodok. Ide väčšinou o staré domy, nájdeme ich v Jasove, Rudníku, Bačkovíku, Čakanovciach, Svinici, Rankovciach, Herľanoch, v maďarskom Nyíri, Horváti atď. Ba dokonca aj na drevo chudobnejšiom povodí hornádu, kde je napríklad obec Hidas-Németi. Dole po Szikszó a od Gönczu po Szántó je materiál steny pevnejší ako v Slovenských dedinách. V plochých dolinách často vidieť ubitý alebo výplňový múr, v hornatej oblasti zasa kameň. Tehly sú už v tomto období hojne používané a to vo všetkých lokalitách. Väčšinou ich však vidíme v tých bohatších oblastiach.
Na svojich domoch maľujú katolíci na prednú stenu z ulice kríž, reformátori ho zdobia kvetmi, strapcami alebo farebnými štátnymi erbmi; V Hidas-Németi sa používa uhorská koruna alebo maľba v tvare srdca.
Zdroj : A Magyarország vármegyéi és városai, Samu Borovszky
Čítať ďalej blog abovsko-turnianska župa – tradičný kroj a povery
Viac o publikáciach Samu Borovszkého tu
