Pri mojej práci sa veľmi často stretávam s ľuďmi, ktorých zaujíma pôvod ich priezviska. Zistenie pôvodu priezviska je zároveň aj zistením pôvodu celého rodu. V našej európskej spoločnosti sa priezvisko a rovnako tak aj príslušnosť rodu odvodzuje od hlavy rodiny – od otca. Preto sa stalo pátranie po pôvode priezviska neoddeliteľnou súčasťou genealogického bádania úplne automaticky.
Mnoho ľudí pozná význam svojho krstného mena. Napríklad meno Adam znamená z hebrejčiny človek, muž stvorený bohom. Hany sú hrdé a Tadeáš rozumný. Sú dokonca aj mená, na ktoré nepotrebujeme významový slovník ako napríklad Radoslav (ten čo oslavuje radosť). Mnoho ľudí dokonca verí, že ich meno môže mať vplyv aj na ich osobnosť. A mnohí tiež veria že aj nositelia mien ako Kováč, Mesároš alebo Lengyel (maďarský výraz pre Poliakov) môžu tiež odkazovať na ich spoločenský alebo národnostný pôvod z minulosti.
Vznik priezviska
Dvojmennú sústavu mien, teda že naše mená sa skladajú z krstného mena a rodového mena (priezviska) uzákonil patent č.591 od Jozefa II. v roku 1786. Tento patent však rešpektoval už zaužívaný systém preberania rodového mena po otcovi, v prípade nemanželského dieťaťa po matke. Tento systém predávania mien a teda aj celý dvojmenný systém môžeme sledovať až do stredoveku (približne do 13. storočia). V období pred týmto storočím sa používala tzv. jednomenná sústava.
Od neskorého stredoveku už môžeme postupne sledovať ako sa v starých listinách objavujú označenia osôb okrem krstného mena aj s prídavkom mena otca alebo označenie spoločenského zaradenia, zamestnania či príslušnosti k niektorému etniku alebo národu. Súčasne s týmito prídomkami k menu sa často pridávajú aj odkazy na miesto sídla rodu alebo predošlého bydliska (mesta či dediny). Všetky tieto prídomky viedli postupne k vzniku priezvisk. O priezviskách však možno hovoriť až po tom, čo sa tieto prímená začali dediť. Prví nositelia priezvisk boli samozrejme šľachtici. Za meno si najčastejšie dávali odkaz na sídlo ich rodu (Krištof z Bátora – Krištof Báthory, Mikuláš z Geče – Miklós Gecsei)
Pôvod slovenských priezvisk
Priezviska podľa zamestnania
Tento typ priezvisk je podľa štatistík najrozšírenejší. Je úplne prirodzené že sa v minulosti ľudia pomenovávaním podľa remesla alebo zamestnania ktoré v živote vykonávali. Veľmi častým javom je, že priezviska podľa remesiel alebo práce nespoznáme ihneď a musíme poznať jazyk alebo nárečie skupiny alebo etnika, v prostredí ktorej dané priezvisko vzniklo. Na Slovensku sú veľmi rozšírené maďarské výrazy remesiel ako Mesároš (mäsiar), Varga (obuvník), Bodnár (kolár) Molnár (Mlynár) a podobne. Z mojej skúsenosti pri výskume rodokmeňov existujú prípady, kedy sa takéto priezvisko zhodovalo zo zamestnaním svojho najstaršieho nositeľa a sú aj také, kde to tak vôbec nebolo.
Priezviska podľa spoločenského postavenia
Rovnako ako u zamestnania aj u spoločenského postavenia môžeme hovoriť ako o veľmi jednoduchom nástroji pre rozdeľovanie ľudí v minulosti. Medzi najpopulárnejšie na Slovensku patria priezviská ako Richtár, Šoltés, Sedlák, Gazda a podobne. Aj u spoločenského postavenia sa často stretávam s tým, že pôvodní nositelia skutočne plnili spoločenskú úlohu ktoré mali v priezvisku.
Priezviska odvodené od krstných mien
Tiež veľmi početná skupina sú priezviská odvodené od krstných mien. Častokrát bolo v minulosti potrebné odlíšiť syna od otca, kedy mali obaja rovnaké krste meno a týmto spôsobom sa náš zoznam priezvisk zväčšoval. Takýmto spôsobím vznikli priezviská ako Jakubík, Michalov, Macejko, Peterčák, Štefančin, Jančár a podobne. U priezvisk odvodených od krstných mien je častokrát možné určiť ich približný pôvod v rámci slovenských regiónov, ktoré pretavovali svoje jazykové špecifiká napríklad do prípon za meno. Napríklad na západnom Slovensku sa častokrát stretávam s príponami -oviech -ových alebo iba -ú napríklad v menách ako Matejových, Metejovie, Mackú a na zemplíne časkokrát s príponou -ov a pod. V súvislosti s kolonizáciou najmä chorvátskeho obyvateľstva z juhu sa objavujú mnohé priezviská s príponou -ovič alebo -ič, napríklad v menách ako Andrejkovič, Petrovič a pod. Tieto prípony však nemusia nutne odkazovať na juhoslovanský pôvod.
Priezviska podľa pôvodu
Tu nadviažem na úvod, kde som spomínal že prvé priezviská vznikali práve odvodením od pôvodu nositeľa. Najčastejšie majú podobu prídavných mien (v slovenčine to môžu byť priezviská Zvolenský, Radačovský, Myslavský a v prípade maďarských mien ich spoznáme tak, že na konci majú -i – Kassai, Báthori, Losonczi a teda Košický, Bátorský a Lučenecký). K tejto skupine patria aj priezviská ako Spišák alebo Záhorák, ktoré sú na Slovensku veľmi početné. Poslednou skupinou sú priezviská odvodené od národov ako napríklad Török, Lengyel, Tóth, Čech, Magyar, Orosz, Horváth či Németh a ďalšie.
Priezviska odvodené od prezývky (vlastnosti)
Prezývkove typy priezvisk vznikli reflektovaním nejakej telesnej, duševnej alebo behaviorálnej vlastnosti nositeľa do jeho mena. Tradične tu patria priezviská ako Malý (Kis), Veľký (Nagy), Čarný (Fekete), Obžera a podobne.
Prezývky sa veľmi často v matrikách objavujú zo slovom alias resp. je pred prezývkou vlnovka. Ako príklad môžem uviesť môjho priameho predka, ktorý mal priezvisko Bernát ale keďže jeho otec zomrel veľmi mladý a on žil v dome jeho starého otca po maminej strane, ktorý sa volal Brandenburg, jeho celá vetva začala používať meno Brandenburg ~ Bernát.
Možnosti výskumu priezviska
Ak ste človek, ktorého zaujíma pôvod priezviska, ktoré nosí, existuje tu možnosť ako spoznať príbeh jeho pôvodu. Formát výskumu pôvodu rodu, teda formát kde bádam len po jednej vetve je časovo aj finančne najvýhodnejší spomedzi iných formátov. Ponúkam vám možnosť kontaktovať ma, napríklad cez môj email – info@pribehrodu.sk a môžeme sa spoločne pokúsiť objaviť prvého nositeľa a teda zakladateľa vášho rodu.
Ak Vás zaujímajú moje začiatky s tvorbou rodokmeňov prečítajte si tento článok
