Byzantskí cisári používali po mnoho storočí symbol dvojitého kríža ako svoj atribút východného kresťanstva. Uhorský kráľ Belo III. sa dostal na trón práve byzantskou zásluhou. A ako suvenír na svoje detstvo strávené na byzantskom kráľovskom dvore si doniesol do svojej vlasti aj symbol dvojitého kríža. Ten však nebol žiadnou novinkou a na našom území sa používal už od príchodu sv. Cyrila a Metoda. Práve Belo III. bol teda prvým panovníkom, ktorý sa rozhodol raziť mince s dvojkrížom. Tento symbol dal aj na kráľovskú insígniu – zemské jablko. V tomto bode vznikla heraldika nášho súčasného znaku. Avšak do kráľovskej pečate implementoval dvojkríž až jeho vnuk Belo IV.
Obrázok: Pečať Ondreja III.
Onedlho sa do zoznamu kráľovských symbolov dostávajú aj notoricky známe arpádovské červeno-strieborné pruhy. V počiatkoch týchto symbolov v 12-13. storočí sa uhorskí panovníci častokrát svojvoľne rozhodoval medzi používaním raz jedného, inokedy druhého variantu reprezentácie kráľovskej moci. Neskôr sa definoval krížový erb za symbol kráľovstva a arpádovské pruhy ako symbol aprádovského rodu. V 13. storočí sa na základe analýzy pečatí z tohto obdobia dozvedáme, že dvojitý kríž sa postupne vymanil zo štítu a vykresľuje sa už v prázdnom poli. Častokrát vyrastá zo skál alebo medzi dvoma vyrastajúcimi kvetmi či listami.
Prvé pravidlá v heraldike
V tomto období rytierske rády vybudovali v Uhorsku širokú sieť staníc, špitálov a ubytovaní. Tieto rády používali mnohé symboly na svojich pečatiach, ktoré možno označiť za erby. Zaujímavosťou je fakt, že ide o najstaršie erby právnických osôb a to súčasne ako erby svetské, tak aj erby cirkevné (keďže ide o formu pápežského úradu). Cirkevné inštitúcie v tejto dobe nepoužívali jednotné symboly cirkevných rádov a inštitúcií, ale využívali erby súčasných biskupov či iných vrcholných predstaviteľov. V 13. storočí sa začínajú objavovať aj erby županov, ktoré sú veľmi jednoduché a typické pre toto rané obdobie heraldiky. Každopádne už v tejto dobe platí tzv. pravidlo farby a kovu, ktoré hovorí, že na farebný štít (modrý, červený, čierny alebo zelený), možno položiť len kovové znamenie (zlaté alebo strieborné). To zabezpečovalo jednak estetickú, ale aj praktickú správnosť, ktorá vychádza z kontrastu týchto farieb. Týmto nositelia zaistili, že ich erby a štíty bolo možné rozpoznať aj na širšiu vzdialenosť.
Obrázok: Erb Zvolenského župana Donča (začiatok 14.stor.)
Svetská heraldika
Aj vo svetských erboch sa v stredoveku objavujú, prirodzene hlavne náboženské symboly ako napríklad kríže, dvojkríže, hviezdy alebo iné nebeské telesá či prírodné motívy. Heraldika využíva najčastejšie trojuhlý štít, a postupne možno pozorovať aj pozvoľné upevňovanie prvých klenotov na uzavretú prilbu, najmä v rytierskych erboch, ako to bolo módou v západnej Európe.
Pokračovať v čítaní – heraldika v novoveku
Predošlý článok o heraldike nájdete tu
